Návrh koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín

 

 

Úvod

 

            Zmyslom koncepcie výchovy a vzdelávania  národnostných menšín  je vytváranie vhodných podmienok na rovnoprávne vzdelávanie všetkých občanov Slovenskej republiky,  príslušníkov štátotvorného národa a  všetkých príslušníkov národnostných menšín.

            Ovládanie štátneho jazyka je potrebné považovať za stmeľujúci  článok všetkých občanov žijúcich na Slovensku, keďže prostredníctvom neho sa vytvára prostredie vzájomného porozumenia, vzájomnej spolupatričnosti občanov žijúcich v jednom štáte, formovanie a upevňovanie povedomia a spoločnej zodpovednosti za osudy štátu. To je cesta, ako upevňovať všetky vymoženosti demokracie a využívať naplno všetky občianske slobody vrátane slobody prejavu a rovnoprávnosti v oblasti výchovy a vzdelávania.

História Slovenskej republiky a jej geografická poloha sa zreteľne prejavili na   národnostnej štruktúre obyvateľstva krajiny. Na základe sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 sa 85,8% obyvateľov Slovenskej republiky  hlásilo k slovenskej národnosti, ostatní obyvatelia SR 14,2%,  sa hlásili  k národnostným menšinám, 9,7% k maďarskej, 1,7% k rómskej, 0,8% k českej, 0,4% k rusínskej, 0,2% k ukrajinskej, 0,1% k nemeckej a 1,3%

k inej a nezistenej národnosti[1]).

Táto skutočnosť sa prejavila aj v oblasti  výchovno-vzdelávacieho procesu v Slovenskej republike.  Vplyvom vzdelávacej politiky štátu od  povojnového obdobia  do roku 1989 sa uskutočňoval   výchovno-vzdelávací proces  v školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom alebo s výchovným jazykom pre maďarskú národnostnú menšinu a s vyučovaním materinského jazyka pre  ukrajinskú národnostnú menšinu. Po roku 1989 si uplatnili právo na vzdelávanie aj v  materinskom jazyku nemecká, rusínska a rómska národnostná menšina.

Školy s výchovným a vyučovacím jazykom národnostných menšín a s vyučovaním jazyka národnostných menšín tvoria neoddeliteľnú súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy v Slovenskej republike. Vzdelanie dosiahnuté na týchto školách je rovnocenné so  vzdelaním na školách s vyučovacím jazykom slovenským.

Výchovno-vzdelávací proces v školách s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín sa uskutočňuje v súlade so schválenou pedagogickou dokumentáciou, ktorými sú: učebné plány, učebné osnovy a vzdelávacie štandardy pre všetky vyučovacie predmety, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.  

Školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy SR. Vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v rezorte školstva uplatňuje a dodržuje demokratické právo rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka školy.

            Právo na výchovu a vzdelávanie detí občanov SR, príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike zaručuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

I. Dôvody, východiská a ciele koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín

 

1.1. Dôvody a východiská k vypracovaniu koncepcie

 

            Ministerstvo školstva Slovenskej republiky z dôvodu riešenia problematiky výchovy a vzdelávania národnostných menšín a prípravy návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa rozhodlo k vypracovaniu koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín.

 

Ďalšie dôvody k vypracovaniu koncepcie sú:

 

·       Programové vyhlásenie vlády SR v časti „5.1 Výchova a vzdelávanie“ na začiatku 4 ods. uvádza: „ Vláda bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva, najmä vo výučbe v materinskom jazyku všetkých národnostných menšín v rámci Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Výučba v jazyku národnostnej menšiny však nemôže ísť na úkor kvality štátneho slovenského jazyka.“

·       Príprava návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), v ktorom sa bude venovať pozornosť obsahovej reforme výchovy a vzdelávania národnostných menšín.

·       Vytvorenie legislatívneho priestoru pre  základné školy a stredné školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny na zavedenie dvojúrovňového  modelu výchovno-vzdelávacích programov (štátneho výchovno-vzdelávacieho programu a školského výchovno-vzdelávacieho programu).

·       Požiadavka ovládania štátneho jazyka príslušníkmi národnostných menšín počnúc materskou školou, s cieľom poskytnutia rovnakých šancí uplatnenia sa na trhu práce na celom území Slovenskej republiky.

·       Dosiahnutie novej, kvalitatívne vyššej úrovne vzdelávania  národnostných menšín, a to v príprave takého občana, ktorý disponuje vedomostným a koncepčným potenciálom vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života, v oblasti informačnej gramotnosti, prírodných vied a ovládania cudzích jazykov. Dôvodom je, že v súčasnom systéme vzdelávania   národnostných menšín sa kladie nedostatočný dôraz na osvojenie základných jazykových a komunikačných zručností žiakov v štátnom jazyku, v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch.

·       Zachovanie kultúrnej a jazykovej identity  národnostných menšín  vo výchovno-vzdelávacom systéme Slovenskej republiky.

 

1.2. Ciele koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín

 

Hlavné ciele navrhovanej koncepcie sú:

 

·       Skvalitnenie súčasného výchovno-vzdelávacieho procesu v základných a stredných školách  národnostných menšín.

·       Skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom rozvoja komunikačných schopností a návykov v materinskom jazyku a v štátnom jazyku; odstránenie memorovania a zvýšenie motivácie žiakov k učeniu, rozvoj ich tvorivosti a samostatnosti, osvojenie si myšlienky celoživotného vzdelávania. 

·       Rozvoj interkulturálnych kompetencií – akceptácia etnických, jazykových, kultúrnych a náboženských rozdielov.

·       Zvýšenie kvality, efektivity, účinnosti a  inovatívnosti vzdelávania v školách  a školských zariadeniach s vyučovacím a výchovným jazykom národnostnej menšiny,  eliminovanie uniformizácie vyučovania.

·       Vypracovanie východísk pre tvorbu štátnych výchovno-vzdelávacích a školských výchovno-vzdelávacích programov.

·       Inovácia metodológie osvojovania si slovenského jazyka v materských, základných a stredných školách s výchovným a vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

·       Skvalitnenie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, a to v oblastiach informačných technológií, ovládania cudzieho jazyka (najmä učitelia 1. – 4. ročníkov) a slovenského jazyka v súčinnosti so slovenskou literatúrou.

·       Skvalitnenie metodickej pomoci učiteľom slovenského jazyka a literatúry a slovenského jazyka a slovenskej literatúry, ktorí pracujú na základných a stredných školách, v ktorých sa vzdelávajú  národnostné menšiny.

II. Návrh koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín

Navrhovaná koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín vychádza z:

 

a) medzinárodných  dokumentov Rady Európy ratifikovaných SR

·       Rámcový dohovor  na ochranu národnostných menšín, oznámenie MZV SR č. 160/1998 Z. z. – platnosť v SR od 01.02.1998,

·       Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, oznámenie MZV SR č.  588/2001 Z. z.  – platnosť v SR od 01.01.2002.

b) vnútroštátnej právnej úpravy

·       Ústava Slovenskej republiky, kde sa uvádza v   čl. 34 ods. 2 písm. a) „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.“

·       zákon č.  29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 „Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich  jazyku.“

2.1. Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín

 

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky deklaruje vytvorenie podmienok na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl k národným, historickým a kultúrnym hodnotám a k vlastenectvu.

Podporuje skvalitňovanie podmienok pre vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín v súlade s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Výučba štátneho jazyka bude naďalej významnou a neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacích priorít v školách s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín.

Výchova a vzdelávanie v jazykoch národnostných menšín je prostriedkom k formovaniu občianskej identity, spolupatričnosti a vlastenectva k Slovenskej republike.

 

2.2. Zásady  výchovy a vzdelávania  národnostných menšín

 

Vo výchove a vzdelávaní národnostných menšín, pri tvorbe pedagogických dokumentov vrátane vzdelávacích  programov, pri zriaďovaní a riadení   škôl  s výchovným a vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním  jazyka národnostnej menšiny  budú  dodržiavané tieto zásady:

·       zásada rovnakej šance získať rovnocenné vzdelanie bez ohľadu na vyučovací jazyk školy,

·       zásada rovnakej šance na uplatnenie sa na trhu práce v Slovenskej republike a štátoch EÚ,

·       zásada udržiavania  a rozvoja národnostnej identity a pozitívneho vzťahu k SR,

·       zásada multikultúrneho vzdelávania ako rozvoja tolerancie, akceptácie, starostlivosti a spolupráce, príslušníci národnostných menšín sa budú učiť dejiny, kultúru a iné charakteristické črty ostatných národnostných menšín a príslušníci slovenského národa zase získajú kvalitnejšie a ucelenejšie informácie o histórii, kultúre, zvykoch a iných charakteristických vlastnostiach národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike,

·       zásada integrácie učebného obsahu a vytvárania blokov učebných predmetov v záujme vytvárania priestoru pre skvalitnenie vzdelanosti,

·       zásada samostatného rozhodovania vedenia školy  o školskom výchovno-vzdelávacom programe v spolupráci s  orgánmi školskej samosprávy, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štátnym výchovno-vzdelávacím programom,

·       zásada dodržiavania vedenia pedagogickej dokumentácie v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny v školách s vyučovacím a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny,

·       zásada koordinovaného ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.

 

2.3. Organizácia a skvalitňovanie výchovy  a vzdelávania      národnostných menšín

 

            V súlade s Národným programom výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov (Milénium) a následne štátnych a školských výchovno-vzdelávacích programov zabezpečovaných v materinskom jazyku  národnostných menšín sa výchova a vzdelávanie bude uskutočňovať v školách a školských zariadeniach s vyučovacím a výchovným jazykom národnostných menšín a s vyučovaním jazyka národnostných menšín.

Každá zmena obsahu a organizácie vo výchovno-vzdelávacom procese v Slovenskej republike sa bude identicky transformovať do obsahu výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach  s výchovným a vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a vyučovaním jazyka národnostnej menšiny.

V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a vyučovaním jazyka národnostnej menšiny sa budú používať  ministerstvom školstva schválené preklady učebníc používaných v školách s vyučovacím jazykom slovenským okrem učebníc a učebných textov materinského jazyka a cudzieho jazyka.

V školách a školských zariadeniach, v ktorých sa bude  uskutočňovať výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.[2]) Obsah a formu  pedagogickej dokumentácie určí ministerstvo školstva.

Vysvedčenia vydávané školami, v ktorých sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v jazykoch národnostných menšín majú rovnocennú platnosť s dokladmi vydávanými školami s vyučovacím jazykom slovenským.[3])

 

            Návrh novej koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín vychádza z troch hlavných častí, ktoré majú za cieľ sústavné skvalitňovanie výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach s vyučovacím  jazykom národnostných menšín a s vyučovaním jazyka národnostných menšín, s dosahom na zvýšenie kvality života tejto skupiny občanov Slovenskej republiky tak, aby boli v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a EÚ.

 

Rozvoj výchovy a vzdelávania národnostných menšín si vyžaduje:

1.     Zmenu obsahu výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach  s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín.

2.     Kvalitu výchovy a vzdelávania  v školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostných menšín a s vyučovaním jazyka národnostných menšín.

3.     Materiálno-technické zabezpečenie   výchovno-vzdelávacieho procesu.

 

1. Zmena obsahu výchovy a vzdelávania

 

            Základom zmeny je rozvoj  kľúčových  kompetencií s cieľom zvýšenia vedomostnej úrovne žiakov a ich aktívneho uplatnenia sa na trhu práce, s dôrazom na posilnenie rozvoja osobnosti každého jedinca, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností. Výchova bude zohľadňovať úctu k národným a kultúrnym hodnotám štátotvorného slovenského národa, úctu k slovenskému jazyku, k histórii slovenského národa, ako aj k  materinskému jazyku, k histórii a kultúre príslušnej národnostnej menšiny, úctu k národným a kultúrnym hodnotám krajín Európskej únie.  

 

Ku kľúčovým kompetenciám:

         Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré predstavujú prenosný a univerzálne použiteľný súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré potrebuje každý jedinec pre osobné naplnenie a rozvoj, pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

 

Podstatou kľúčových kompetencií je osvojenie si:

·       komunikačných schopností a zručností – vedieť čítať s porozumením, písať, tvoriť a používať informácie v materinskom a štátnom jazyku, v literatúre pracovať viac s textom, čo je vhodným prostriedkom k rozmýšľaniu v jazyku, personálnych  a interpersonálnych kompetencií – vytvárania pozitívnych vzťahov k hodnotám štátotvorného národa, vlastnej národnosti a ostatných národností v SR,

·       schopnosti nadväzovať sociálne kontakty a vzťahy s príslušníkmi ostatných národností a majoritného národa,

·       interkulturálnych schopností  - akceptácia a vnímanie rôznych etnických, jazykových, kultúrnych a náboženských rozdielov, chápanie vzájomnej komunikácie a dynamiky kultúr v histórii, chápanie vzťahu vlastnej kultúry s inými, tolerancia a empatia voči iným kultúram,

·       osobitosti regiónov  ako súčasť vyučovania (od rodiny, cez mesto, dedinu, osadu, po región), poznaniu významných dejinných medzníkov, osobností z radov príslušníkov národností  a majoritného národa na danom území.

Okrem zabezpečenia kľúčových kompetencií  je potrebné  riešiť aj špecifické úlohy.

 

K špecifickým úlohám patrí:

a)     vytvorenie primeraných podmienok na naplnenie občianskeho práva na osvojenie si slovenského jazyka ako štátneho jazyka Slovenskej republiky, ktoré budú zabezpečovať školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním  jazyka národnostnostnej menšiny tak, aby dosiahnutá úroveň vedomostí zohľadňovala úroveň  spisovnej komunikácie v ústnej, písomnej a štylistickej podobe,

b)     úprava pedagogickej dokumentácie (učebné plány, učebné osnovy slovenského jazyka a literatúry) tak, aby boli vytvorené primerané podmienky na  zvýšenie hodinovej dotácie pre vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra, komunikácia v slovenskom jazyku,

c)     vypracovanie záväzných a alternatívnych metodických postupov zameraných na osvojenie si slovenského jazyka slovom aj písmom pre všetky typy a druhy škôl vrátane ovládania odbornej terminológie v slovenskom jazyku a v jazyku národnostných menšín,

d)     vytvorenie podmienok na využitie podporných aktivít vrátane mimoškolskej činnosti, zameranej na efektívne ovládanie slovenského jazyka, komunikácie v slovenskom jazyku,  na všetkých typoch a druhoch škôl a školských zariadení, na poznanie dejín a kultúry štátotvorného slovenského národa a národnostných menšín (napr. žiacke exkurzie, výlety, vedomostné súťaže a súťaže s umeleckým zameraním - umelecký prednes, malé divadelné formy, atď.),

e)     vytvorenie podmienok na ovládanie materinského  jazyka,

f)      vytvorenie podmienok na  ovládanie aspoň jedného cudzieho jazyka,

g)     vytvorenie podmienok na ovládanie dejín a kultúrneho dedičstva národnostných menšín a iných národov združených v EÚ.

 

 

2. Kvalita výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny

 

            Táto časť je zameraná na učiteľa, ktorý vyučuje v školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostných menšín, na jeho odbornú a pedagogickú spôsobilosť vyučovať slovenský jazyk a literatúru a  ostatné vyučovacie predmety.

            Učiteľ má osobitné postavenie v procese výchovy a vzdelávania. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa spolupodieľa na  vytváraní vzťahu detí a mládeže k  štátotvornému národu, jeho kultúre a jazyku, k národnostným menšinám. Celoživotné vzdelávanie pedagógov priamo súvisí s kvalitou a úrovňou výchovy a vzdelávania detí a žiakov v materských, základných a stredných školách. Celoživotné vzdelávanie predpokladá najmä odborné vzdelávanie, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie  a stáva sa tak jednou z podmienok trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.

 

K  zabezpečeniu úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny patrí:

 

a)     dôsledne dodržiavať a kontrolovať odbornú a pedagogickú spôsobilosť  pedagógov, ktorí budú vyučovať v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín a s vyučovaním jazyka národnostných menšín,

b)     zabezpečiť, aby pedagógovia, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie na školách v zahraničí, vykonávali štátnu záverečnú skúšku zo slovenského jazyka na vysokých školách a v metodicko-pedagogických centrách v SR,

c)     vytvoriť podmienky pre ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, najmä v oblasti ovládania štátneho jazyka SR, materinského jazyka, cudzieho jazyka a odbornej terminológie.

 

3.  Materiálno-technické  zabezpečenie  výchovno-vzdelávacieho procesu

 

            Na kvalite a úrovni výchovno-vzdelávacej práce sa podieľa aj materiálno-technické zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. K základným predpokladom  zabezpečenia škôl a školských zariadení kvalitnými učebnicami a učebnými pomôckami, informačno-komunikačnými technológiami a multimediálnej techniky do vzdelávania patrí:

 

a)     používať len učebnice  a učebné texty schválené a odporúčané MŠ SR,

b)     používať preklady učebníc zo slovenského jazyka do jazyka národnostných menšín okrem učebníc a učebných textov materinského jazyka národnostnej menšiny a cudzieho jazyka v súlade so zákonom o štátnom jazyku SR,

c)     zabezpečiť  informačno-komunikačné technológie a multimediálnu techniku do vzdelávania s dôrazom na skvalitnenie vyučovania materinského, štátneho a cudzieho jazyka,

d)     podpornými aktivitami vytvárať podmienky na mimoškolskú činnosť škôl a školských zariadení s vyučovacím jazykom národností,  zameraných na aktívne osvojenie si slovenského jazyka a literatúry, histórie slovenského  národa,  jeho kultúry a života národnostných menšín.

 

2.4. Obsah a  rozsah výchovy a vzdelávania národnostných menšín v kontexte výchovno-vzdelávacej sústavy SR

 

         Vzdelávací obsah školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním  jazyka národnostnej menšiny budú určovať tieto zložky:

·       slovenský jazyk a literatúra ako štátny jazyk a kultúrne dedičstvo, 

·       materinský jazyk a literatúra,

·       dejiny a kultúra  štátotvorného národa a národností žijúcich na území SR.

            Obsah a rozsah výchovy a vzdelávania národnostných menšín v kontexte výchovno-vzdelávacej sústavy SR  bude prehodnotený komplexne v súlade s obsahovou transformáciou.

 

2.5. Vyučovanie cudzích jazykov

 

Vyučovanie cudzích jazykov v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním  jazyka národnostnej menšiny bude prebiehať v súlade so schválenou Koncepciou vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách[4]).

V záujme skvalitňovania úrovne ovládania cudzích jazykov navrhujeme blokové vyučovanie. Výučba v blokoch umožňuje preraďovať žiakov zo skupiny do skupiny, zo slabšej do vyspelejšej a naopak podľa zvládnutia jednotlivých tematických celkov. Systém umožňuje vytvárať počtom rovnocennejšie skupiny s maximálnym počtom žiakov na hodinách cudzieho jazyka i cudzojazyčnej konverzácie.

            Cieľ blokového vyučovania vo všeobecnosti zefektívňuje výučbu jednotlivých predmetov a znižuje záťaž študentov. Bloková výučba umožňuje vykonať z daného predmetu písomnú alebo ústnu skúšku v krátkom časovom intervale po jeho intenzívnom osvojovaní si.

III. Návrh opatrení

 

1. V návrhu zákona o výchove a vzdelávaní definovať vzdelávanie  národnostných menšín v materinskom jazyku s akceptovaním  špecifík príslušnej  národnostnej menšiny.

Z: MŠ SR                                                                                   Termín: 31. 12. 2007

 

2. Prehodnotiť učebné plány a učebné osnovy predmetu materinský jazyk a literatúra národnostnej menšiny.

Z: MŠ SR, ŠPÚ, MPC Prešov                                                    Termín: 31. 12. 2009

 

3.  Dopracovať časť  Programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách, týkajúcu sa realizácie jazykovej výchovy  v slovenskom jazyku pre MŠ s výchovným jazykom národnostnej menšiny.

Z: MŠ SR, ŠPÚ                                                                           Termín: 31. 12. 2008

 

4.Vytvoriť koncepciu osvojovania si slovenského jazyka v materských, základných a stredných školách s výchovným a vyučovacím jazykom národnostnej  menšiny.

Z: MŠ SR, ŠPÚ                                                                            Termín: 31. 12. 2009 

 

5. Pravidelne  monitorovať a vyhodnocovať úroveň  výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach s výchovným a vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, s dôrazom na úroveň ovládania štátneho jazyka SR.

Z: MŠ SR, ŠŠI, ŠPÚ                                                                   Termín: od 1. 9. 2008

                                                                                                                  do 30. 6. 2013

6. Zaviesť externú časť maturitnej skúšky z predmetu slovenský jazyk a literatúra a slovenský jazyk a slovenská literatúra.

Z: MŠ SR, ŠPÚ                                                                            Termín: šk. rok 2007/2008

 

7. Vytvárať podmienky pre zvyšovanie kvalifikácie učiteľov slovenského jazyka a literatúry a slovenského jazyka a slovenskej literatúry na základných a stredných školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

Z.: MŠ SR, MPC                                                                           Termín:  2008/2013

 

8. Upraviť § 4  nariadenia vlády SR č.2/2004 Z. z. – normatív pre školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny stanoviť rovnako ako pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

Z: MŠ SR                                                                                        Termín: 31. 12. 2008

 

9. Prehodnotiť výšku  normatívu  pre všetky školy na národnostne zmiešanom území - stanoviť rovnako ako pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

Z:  MŠ SR                                                                                       Termín: 31. 12. 2008

 

10. V rámci Operačného programu Vzdelávanie vytvoriť národné projekty a výzvy na podporu a rozvoj vzdelávania príslušníkov národnostných menšín a detí z marginalizovaných rómskych komunít[5]).

Z: MŠ SR                                                                                        Termín: 2007/2013

 

11.  V rámci slobody výberu  vzdelávacej cesty vytvoriť žiakom zo škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny možnosť vzdelávania a absolvovania vybraných predmetov v štátnom jazyku SR.

Z: MŠ SR                                                                                          Termín: trvalý

 

12. Zabezpečiť kvalifikované vyučovanie štátneho jazyka SR a jazyka národnostnej menšiny v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

Z: MŠ SR                                                                                          Termín: trvalý

 

 


[1]) Štatistický úrad Slovenskej republiky, máj 2001

[2]) § 29 ods. 2  zákona č. 596/2003 Z. z.  o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

    niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[3]) Vyhláška  MŠ SR č. 348/2005 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív

[4]) Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách, MŠ SR, Bratislava 2007

[5]) Operačný program Vzdelávanie - uznesenie vlády SR č. 1010 zo dňa 6. decembra 2006.